Naozaj je to také zlé chodiť s čiernym psom po krajine s moslimskou vierou alebo je to tam všetko inak?! Ako dopadneš, keď sprevádzaš svoju manželku ako jediný muž do obchodu so šatami pre moslimky? No prečo asi bude na Teba mačka škaredo zazerať v tureckej banke?!? Aké je to dostať sa do istanbulského káblového pekla?
Istanbul – ligotajúci sa klenot na oboch brehoch Bosporskej úžiny, brána do Orientu, stret Európy s Áziou. Mesto s vyše 15 miliónovou populáciou a prvým dojmom chaotickosti Ťa prekvapí svojou organizovanosťou a prívetivou ľudskosťou obyvateľov.
Vyštartovali sme na mesiac (obdobie). Pred Vianocami. S čiernym labradorom (Tara). Bez cestovky. Vlastným autom.
Po pricestovaní občan z našich končín môže zostať šokovaný. V Istanbule sa spýtať „traffic police“ kde môžete zaparkovať a ako je to spoplatnené môže znamenať aj nedorozumenie alebo len nemý úžas a vysvetlenie: Parkovanie nie je odplatná služba, ale potreba ľudí. Parkovať sa v zásade dá tam, kde to potrebujeme, ale je potrebné nezablokovať ostaných. Inak pomoc pri parkovaní je záľuba miestnych, ktorej sa oddávajú s veľkou vášňou a pri každej príležitosti, kedy uvidia niekoho, kto sa chystá zaparkovať. Starci oddávajúci sa blahodarným lúčom decembrového slniečka pri fajke na malých stoličkách pred bránami hneď svižne vyskočia a obklopia vaše auto. Pridajú sa susedia a predavači malých stánkov, ich ratolesti a aj náhodný okoloidúci a rituál parkovania sa môže začať. Patria k tomu gestikulácie, emócie, krik, pri snahe byť lídrom celého procesu. Na záver ovácia pri úspešnosti. Nečudo, že k výkrikom sa pripojíte aj vo vozidle (Veronika) mysliac si, že výkriky silnenli z dôvodu, že niektorí z pomocníkov nalepení zo všetkých strán utrpeli zranenia.
Jediný pokojný člen posádky, Tara, celú cestu prespala. Po otvorení dverí ako prvá vyskočila, aby sa privítala s miestnymi. Ona ich krik chápala ako nadšenie z jej prítomnosti v aute. Tak bola zvyknutá z ciest po západnej Európe. Nám tuhla krv v žilách. Veď Islam psy považuje za nečisté zvieratá. Do domu, v ktorom chovajú psa, nevojde anjel a mimoriadne nebezpečný je čierny pes, lebo je stelesnením diabla. Ale zdalo sa, že na toto všetky sme si stihli spomenúť len my. Domáci čas nemali. Láskyplný atak výnimočne priateľského psíka bol bleskový. Poskytol nám obraz kľačiaceho Turka s dlhou bradou bozkávajúceho Taru na noštek medzi jej objímajúcimi labami. Moment prekvapenia. Pochopil v ňom, že nielen mačky, ale aj psy vedia byť priateľské.
Apropó, mačky! Keď zájdete do banky premeniť peniaze zvyčajne čakáte. Keď čakáte zvyčajne si chcete sadnúť. Keď ste v Turecku, zvyčajne na mieste na sedenie (zvyčajne gauč, sofa) prebýva mačka a zvyčajne sa jej nechce opustiť jej miesto. Dobre vedia, že všetko mäkké a pohodlné, či v banke alebo hocikde, je tam v prvom rade pre nich. V značkových obchodoch majú pre mačky značkové misky. V reštaurácii sa pokojne môže stať, že si prisadnú bez opýtania k vášmu stolu. Za toto ich výnimočné postavenie môže Muezza. Mačka proroka Mohameda, ktorej pri kázaní dovolil sedieť na kolenách. Veľmi ju miloval, preto dodnes majú mačky voľný prístup aj do mešít. Mačka je považovaná za veľmi čisté zviera. Ich spôsob čistenia sa pokladá za rituálny.
V Turecku nestretnete hladujúceho tvora. Či bezdomovca, túlavého psa alebo mačku. Ako keby princíp úcty k životu, ktorý prikazuje Islam bol silnejšie zakódovaný, ako odpor voči ,,nečistému psovi“ alebo človeku, ktorý vedie neusporiadaný život. Tento jav nás každodenne vždy znova a znova prekvapil.
No v obchode tu platia „tvrdé lakte“. Tak žartovne. Lebo inak to môžu byť aj vešiaky, či iné súčasti zariadenia obchodu. Kam mierim? Do obchodu s odevmi pre ženy vyznávajúce islam. Kam zvyčajne muži nechodia, hoci to nie je zakázané. Lebo oni tam dopadnú naozaj na mäkko. Ako? (Mako:) Ale teraz vážne. Dámy si vyberajú koľko len vládzu, aby si do skúšobnej kabínky odniesli všetko naraz a nemuseli sa prezliekať viac ráz. A preto nie je jednoduché sa presúvať uličkami, ale ani len tak podaromnici postávať, čo iné však mužom v takom ženskom obchode ostáva, lebo vlastne vždy a všade zavadzajú! Domáci majú vždy výhodu vlastného ihriska a neboja sa pritvrdiť a tak tomu bolo aj tam. Nuž ale zopár modrín ani zďaleka nevyváži ten pocit medzi krásnymi šatmi a finále s tými najkrajšími v taške.
Medzi partnermi bývajú vzťahy všelijaké, ale ak sú dobré, zvyčajne sa snaží jeden druhému strasti nejako kompenzovať. Čímsi radostným. Ba veruže. Nič lepšieho nás ani stretnúť nemohlo. Zo samej dobroty sme chceli navštíviť niečo podobné pre mužov a tu hľa. Murphy? Pozor čo si želáš? Ba či kieho fra…? Vošli sme do spleti uličiek. V prvej svietidlá, káble, elektro. Veď to nič zabočme vľavo. Svietidlá a káble, tak snáď na konci dolu schodmi a vpravo. Káble a elektro. Zídeme teda ešte o jeden blok, lebo v bočných uličkách, na naše prekvapenie, elektro, káble a svietidlá. Áno, áno, žiadna nuda, umelecké, luxusné, ikea štýl, archaické, second hand, antiqa. Akože ani by si si nevedel vybrať. Ale odevy žiadne a to už bolo za nami niekoľko blokov a cca 5km, pričom po klesaní začínalo stúpanie (Istanbul je na pahorkatine). Hoci sa tak ľahko nevzdávame, ale po rade domáceho, že do štvrti s odevmi by šiel taxíkom, sme to vzdali.
Spracovala: Veronika